"Pokojné" sviatky

Autor: Eva Beňová | 27.3.2016 o 18:20 | (upravené 27.3.2016 o 18:31) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  621x

Premýšľam. Zvykla som si na trávenie sviatkov v práci natoľko, že som v určitých momentoch úplne v pohode? Nemám pocit, žeby ma to hnevalo. Veď to, že pracujem v OC je moja voľba a ak by som to zmeniť chcela, urobím to. 

Jedno ale viem isto. Ak si jedného dňa založím rodinu, tradície budú u mňa dôležité. Neukrátim svoje deti o tie krásne okamihy. Určite nepíšem tento blog ako sťažovanie sa na sviatočný čas trávený inak ako by som asi mala. Nájdem v tom i svoje čaro. 

 

Cesta do práce. Nikoho som na ulici nestretla, na zástavke 2 ľudia, v električke pár, v prvom momente som si myslela, že stretávam bezdomovcov, smrdeli od alkoholu, ale keď som sa pozrela lepšie, bol to mladý pár po prehýrenej noci i ráne. Nevadí, idem ďalej. Na Zochovej, kde obvykle čaká kopa ľudí na autobusy vidím v smere do mesta 1 muža a v smere do Petržalky už sa to lepší, je nás spolu 6. 

Dnes neotvárame o 10 ako vždy. Dnes je sviatok, dnes otvoríme o hodinu skôr, ľudia predsa potrebujú nakupovať. Je 9h ráno, "brány" sa otvárajú, vítame zákazníkov. Ehm, za hodinu, čo sme otvorení skôr sme tu mali 3 zákazníkov. Pre mňa to je deň ako každý iný. Vzľadom k tomu, že som v práci zabúdam na sviatok. Deň plynie pomaly, ľudí je málo. Olalááá zákazník si vybral tovar, platí a odchádza so slovami "Veselú veľkú noc prajem". Hmmmm blik, zabudla som. 

Stáva sa mi to každoročne. Sedem rokov pracujem v OC. Každý rok keby sa nedozviem vďaka reklamám, rodine, internetu, ..., že sa blíži nejaký sviatok, tak ani neviem. 

Pár rokov dozadu, pracujem v Prahe, ochotná Slovenka vezme smenu v práci, Češky nech sú v kľude doma s rodinkou. Je 24.12., pracujem do 14h. Po práci utekám na vlak. Dlho som necestovala vlakom z Prahy. 

S lístkom nasadám nevedomky do 1. triedy i keď mám zaplatenú druhú. Nevadí, je mi odpustené, veď sú sviatky. Časovo sa blížime do cieľovej zástavky, vlak stojí, vidím tmu, žiadne nástupište. Intuícia mi vraví,vstaň a zisti situáciu. Otvorím dvere od vlaku a vidím v diaľke pár ľudí. Smelo na nich zakričím: "Kde sme?" Ich odpoveďou bola moja cieľová zástavka. V momente bežím pre kufor, ktorý vzápätí hádžem hlava - nehlava z vlaku na koľaje a ja skáčem s ním. Vlak sa pohol a ide ďalej. Stojím šokovaná, zároveň vysmiata, že som na správnom mieste. Vlak mimochodom pokračoval skoro 100km ďalej bez zastavenia. Ufff.

Som domaaaa!! Čakala  ma rodinka.Je 20h. Sadám za stôl a ako jediná a posledná večeriam, jem kapustnicu, po chvíli rozbaľujeme darčeky. Vážim si každý dar,ale pre mňa najväčší v daný moment je predsa rodina. Som s Vami! Ďakujem.

Pár rokov na to zasa istá situácia. Ostávam v Prahe. Nieže by som nechcela ísť domov. Pracovala som opäť 24.12. , deň na to voľno a 26.12. sme museli už o 7h ráno byť nastúpení v práci a zlacňovať tovar. Big Sale! 

Môj Vianočný deň vyzeral  následovne. Po dlhých a náročných dňoch v práci, keď sme boli 24.12. v práci do 14h som si s kamarátkou dopriala varené vínko na námestí a čerpala energiu zo slnečných lúčov. Vínko som cítila najmä v nohách. Iba jedno! Únava robí svoje ach. 

Sme na byte.  Dnes je Štedrovečerná večera."Och niéééé!!!!" Kričím sama na seba. Nevytiahla som mäso z mrazničky! Zemiakový šalát bol kúpený(našťastie). To už dnes? Plakala som v sprche. Chýbala mi rodina, chýbala mi mamina kuchyňa, naše večné hašterenie sa o to, kto ozdobí stromček, o to kto uprace, o to kto nachystá stôl,  mamine večné : " Practe sa mi z kuchyne preč, ja si tu porobím sama". :D No dobre, nejako to zvládnem. Ostávam na byte s kamarátkou. Je v sprche tak rýchlo spravím večeru. Mäso ešte v tuhom mrazenom stave hádžem smelo na panvicu a výsledok? Suchá, tvrdá , čierna, .... neviem to nazvať. Napodobnenina? Nevadí, máme šalát. Nalievam aspoň víno, ktoré som stihla kúpiť pár dní predtým. Asi intuícia vedela, že bude potrebné na utlmenie žiaľu. Ktovie. 

Je Veľká noc a mne sa vyplavujú spomienky, ako sme boli so sestrou a sesternicou u babky na dedine. Dievčatá z mesta. Keď zrazu pribehli miestni chlapci a babička ich smelo a s radosťou pustila dnu a každú si pekne vychutnali. Skončila som pod vodovodným kohútikom na záhrade a pršalo.

Ako sme sa prabratrancom schovávali všade možne po byte a oni nás samozrejme vždy našli a skončili sme vo vani. Ako sme im to na druhý deň vrátili veľkou oblievačkou vo vchode. Voda tiekla schodiskom a my sme sa šialene smiali. 

Dnes, pozriem z okna, na ulici pár šibačov a ticho. Ulice prázdne, nepočuť nič. 

Zajtra smelo pôjdem ráno do práce a uvidím, čo ma bude čakať. Možno zázrakom jednu  korbáčom schytám, ale verte, poteším sa. :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?