"Pokojné" sviatky

Autor: Eva Beňová | 27.3.2016 o 18:20 | (upravené 27.3.2016 o 18:31) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  605x

Premýšľam. Zvykla som si na trávenie sviatkov v práci natoľko, že som v určitých momentoch úplne v pohode? Nemám pocit, žeby ma to hnevalo. Veď to, že pracujem v OC je moja voľba a ak by som to zmeniť chcela, urobím to. 

Jedno ale viem isto. Ak si jedného dňa založím rodinu, tradície budú u mňa dôležité. Neukrátim svoje deti o tie krásne okamihy. Určite nepíšem tento blog ako sťažovanie sa na sviatočný čas trávený inak ako by som asi mala. Nájdem v tom i svoje čaro. 

 

Cesta do práce. Nikoho som na ulici nestretla, na zástavke 2 ľudia, v električke pár, v prvom momente som si myslela, že stretávam bezdomovcov, smrdeli od alkoholu, ale keď som sa pozrela lepšie, bol to mladý pár po prehýrenej noci i ráne. Nevadí, idem ďalej. Na Zochovej, kde obvykle čaká kopa ľudí na autobusy vidím v smere do mesta 1 muža a v smere do Petržalky už sa to lepší, je nás spolu 6. 

Dnes neotvárame o 10 ako vždy. Dnes je sviatok, dnes otvoríme o hodinu skôr, ľudia predsa potrebujú nakupovať. Je 9h ráno, "brány" sa otvárajú, vítame zákazníkov. Ehm, za hodinu, čo sme otvorení skôr sme tu mali 3 zákazníkov. Pre mňa to je deň ako každý iný. Vzľadom k tomu, že som v práci zabúdam na sviatok. Deň plynie pomaly, ľudí je málo. Olalááá zákazník si vybral tovar, platí a odchádza so slovami "Veselú veľkú noc prajem". Hmmmm blik, zabudla som. 

Stáva sa mi to každoročne. Sedem rokov pracujem v OC. Každý rok keby sa nedozviem vďaka reklamám, rodine, internetu, ..., že sa blíži nejaký sviatok, tak ani neviem. 

Pár rokov dozadu, pracujem v Prahe, ochotná Slovenka vezme smenu v práci, Češky nech sú v kľude doma s rodinkou. Je 24.12., pracujem do 14h. Po práci utekám na vlak. Dlho som necestovala vlakom z Prahy. 

S lístkom nasadám nevedomky do 1. triedy i keď mám zaplatenú druhú. Nevadí, je mi odpustené, veď sú sviatky. Časovo sa blížime do cieľovej zástavky, vlak stojí, vidím tmu, žiadne nástupište. Intuícia mi vraví,vstaň a zisti situáciu. Otvorím dvere od vlaku a vidím v diaľke pár ľudí. Smelo na nich zakričím: "Kde sme?" Ich odpoveďou bola moja cieľová zástavka. V momente bežím pre kufor, ktorý vzápätí hádžem hlava - nehlava z vlaku na koľaje a ja skáčem s ním. Vlak sa pohol a ide ďalej. Stojím šokovaná, zároveň vysmiata, že som na správnom mieste. Vlak mimochodom pokračoval skoro 100km ďalej bez zastavenia. Ufff.

Som domaaaa!! Čakala  ma rodinka.Je 20h. Sadám za stôl a ako jediná a posledná večeriam, jem kapustnicu, po chvíli rozbaľujeme darčeky. Vážim si každý dar,ale pre mňa najväčší v daný moment je predsa rodina. Som s Vami! Ďakujem.

Pár rokov na to zasa istá situácia. Ostávam v Prahe. Nieže by som nechcela ísť domov. Pracovala som opäť 24.12. , deň na to voľno a 26.12. sme museli už o 7h ráno byť nastúpení v práci a zlacňovať tovar. Big Sale! 

Môj Vianočný deň vyzeral  následovne. Po dlhých a náročných dňoch v práci, keď sme boli 24.12. v práci do 14h som si s kamarátkou dopriala varené vínko na námestí a čerpala energiu zo slnečných lúčov. Vínko som cítila najmä v nohách. Iba jedno! Únava robí svoje ach. 

Sme na byte.  Dnes je Štedrovečerná večera."Och niéééé!!!!" Kričím sama na seba. Nevytiahla som mäso z mrazničky! Zemiakový šalát bol kúpený(našťastie). To už dnes? Plakala som v sprche. Chýbala mi rodina, chýbala mi mamina kuchyňa, naše večné hašterenie sa o to, kto ozdobí stromček, o to kto uprace, o to kto nachystá stôl,  mamine večné : " Practe sa mi z kuchyne preč, ja si tu porobím sama". :D No dobre, nejako to zvládnem. Ostávam na byte s kamarátkou. Je v sprche tak rýchlo spravím večeru. Mäso ešte v tuhom mrazenom stave hádžem smelo na panvicu a výsledok? Suchá, tvrdá , čierna, .... neviem to nazvať. Napodobnenina? Nevadí, máme šalát. Nalievam aspoň víno, ktoré som stihla kúpiť pár dní predtým. Asi intuícia vedela, že bude potrebné na utlmenie žiaľu. Ktovie. 

Je Veľká noc a mne sa vyplavujú spomienky, ako sme boli so sestrou a sesternicou u babky na dedine. Dievčatá z mesta. Keď zrazu pribehli miestni chlapci a babička ich smelo a s radosťou pustila dnu a každú si pekne vychutnali. Skončila som pod vodovodným kohútikom na záhrade a pršalo.

Ako sme sa prabratrancom schovávali všade možne po byte a oni nás samozrejme vždy našli a skončili sme vo vani. Ako sme im to na druhý deň vrátili veľkou oblievačkou vo vchode. Voda tiekla schodiskom a my sme sa šialene smiali. 

Dnes, pozriem z okna, na ulici pár šibačov a ticho. Ulice prázdne, nepočuť nič. 

Zajtra smelo pôjdem ráno do práce a uvidím, čo ma bude čakať. Možno zázrakom jednu  korbáčom schytám, ale verte, poteším sa. :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?