Po zobudení a nevedomí, aký deň ma dnes čaká si vlastne po pár minútach uvedomím jedno, konečne mám voĺnoooo. Už druhý deň sa mi snívalo o práci. "Celé zle", ako zvyknem hovoriť. Brrrrr.
Vstanem, samozrejme, čo by to bol za deň, keby začal bez rannej kávy. Po pár minútach rozvoniava celý byt a ja v radostnom opojení pri pití kávy a prezretí statusov či fotiek na sociálnych sieťach vhupsnem do ulíc.
Milujem ten stereotyp, keď stlačím tlačítko od výťahu, zídem dolu, pípakom otvorím dvere a vkročím medzi ľudí. Chvíľu mi potrvá rozpoznávať úsmevy alebo zamračené tváre. Každý sme tak jedinečný.
A čo teraz? Samozrejme, že si zaslúžim niečo potešujúce. Som pracujúca, slobodná, mladá, bezdetná,.. (nie nie je to inzerát na zoznamku). Mám toľko možností, nič a nikto mi nezabráni sa rozhodnúť. Veď nemusím myslieť na muža alebo dieťa......Tak OK, stretnem sa s príjemným človekom alebo si niečo kúpiť. Čo by som bola za ženu, ktorá by si nespravila radosť nejakou krásnou kozmetikou. Dnes to vyhral matný rúž. Priznávam, som malý závisliak na rúžoch. Začalo to nevinne. Ako malé dieťa som mávala suché pery. Sestra ma stále podľa môjho vtedajšieho názoru nútila používať balzám na pery. Hrdo som odmietala. Veď čo ona tak o tom vie?
Raz, jedného dňa. Samozrejme si už nepamätám či upršaného alebo slnečného, nikto nebol doma. Na polici som uvidela balzám na pery. Skúsim? Veď ma nikto nevidí, tak predsa môžem. HMMM, vtedy to zmenilo môj život. Stala som sa závislá! Nezaspím bez balzamu na pery, vždy keď sa zobudím dávam si balzam, a áno asi je to už aj diagnóza, aj keď sa v noci niekedy zobúdzam natriem si balzam na pery.
Ale výsostné zastúpenie u mňa majú rúže. Tie možnosti, tie farby, vône,..... Ak sa tu nájde milá slečna, ktorá by mi odporučila značku na ktorú sa môžem spoľahnúť v kvalite (zbožňujem aktuálne matné), tak píš do komentárov.
Nie som nákupná maniačka. Myslím v zmysle, žeby som mala doma 150 párov topánok, 20 kusov kabeliek alebo plno bižutérie.
Hej píšem o materiálnych veciach, a viem, že si môžem spraviť radosť i niečím iným. A o radosti, ktorú robím samej sebe. Nie, nie som sobecká , ale mám sa veľmi rada. Neupustila som z tradícií a na Vianoce posielam priateľom a rodine pohľadnice. Keby som veľmi chcela, spomeniem si aj na ďalšie radosti. Hmmmmm, to by som sa tu rozpísala až až.
Čo sa týka radostných zážitkov tak kiná a divadlá sú pre mňa top v zimnom období.Jar a leto sú prechádzky, voda, les, ..... a keď slnko svieti, ľudia sú nabití energiou, usmiati a veselí. Svet sa zmení. Stačí tak málo.
Nedávno.Ráno vstanem, klasika do práce. Na križovatke červená a ak som tam nestála a nečakala snáď 10 minút, tak neviem. Ale nevadí, stihla som zaregistrovať ženu s asi 10 ročným synom, ktorého držala za ruku a riskovala ich životy len aby stíhali prísť včas. Duchaprítomní vodič zastavil. "To čo je???", sa mi vynorilo milión otáznikov. No nič, panáčik zozelenal a pohli sme sa smerom k zástavke električky. Aj som chcela nastúpiť do električky, keď zastavila, ale predbehla ma energická 50 ročná žena. Vbehla mi do cesty, bola som aj celkom rada, že som to ustala, keďže som už jednou nohou mala naznačené, žeby som na ten schod aj rada vyšla. Pani ma ale okúzlila, usmiala sa, ospravedlnila sa a naša debata sa niesla v úsmevnom duchu, krátkych informácii, kto vlastne sme, čo robíme a kam ideme. Nakazila ma dobrou náladou a mala som chuť ju vziať ku mne do práce nech mi rozveselí zbytok dňa. To som ale ani nemusela, mala som ho veselý už len pri myšlienke na ňu.
Po pár dňoch som ju stretla znovu, úplne náhodne. Stále tak pozitívna, milá a usmiata. Viac takých ľudí prosím.
Stretli ste aj vy, za posledné obdobie, tak kúzelného človeka? (cudzieho).
Smejem sa, keď toto píšem a tak spomínam. Tešia ma maličkosti, beriem život s humorom a som rada, že sa viem zasmiať aj na takých "hlúpostiach", som rada, že neriešim vážne životné, či zdravotné veci.
Citát na dnes : "Neber život priliš vážne, aj tak z neho nevyviazneš živý".
